Strašiak menom plastový odpad sa na nás valí doslova z každej strany. Nie je to len téma, ktorá sa neustále objavuje v médiách a na internete – boj s plastami sa stal našou každodennou realitou. Sú ľudia, ktorí už pri slovách „plast“ a „odpad“ pretočia očami, no (mikro)plasty v potravinách a jedle, vo vzduchu, vode a v životnom prostredí nie je možné ďalej ignorovať. Preto boli rôzne svetové krajiny mimoriadne potešené správou, ktorá prišla z Indie. Tá totiž plánuje do roku 2022 zakázať na svojom území predaj a používanie plastových produktov na jednorázové použitie, akými sú napríklad slamky, tašky, príbory, poháre, etc.

Zdroj: pixabay.com

Rázny krok predstavil verejnosti indický premiér Narendra Modi. V mene indickej vlády sľúbil, že do roku 2022 budú zakázané všetky jednorazové plastové výrobky a tiež to, že 100 najznámejších a pre turistov najatraktívnejších pamiatok (vrátane svetoznámeho Tádž Mahal-u) bude kompletne zbavených akéhokoľvek odpadu. Iniciatíva vlády prišla predovšetkým z toho dôvodu, že India je krajinou s veľmi vysokým počtom obyvateľov, obklopená vodou a lemovaná rozľahlými pobrežiami, ktoré sú zamorené plastami a situácia bola alarmujúca. V roku 2018 sa téma plasty celosvetovo detailne rozoberala a krajiny začali hľadať vhodné a reálne riešenie tohto problému. Preto sa viacero svetových lídrov potešilo, že práve India sa odhodlala k tomuto kroku a už čoskoro sa definitívne zbaví veľkej časti plastového odpadu. Pôjde tak o najväčší progres v riešení tejto problematiky.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU
Zdroj: pixabay.com

India, ktorá momentálne predstavuje domov pre 1,3 miliardy ľudí, separuje 60% z vyprodukovaného plastového odpadu, čo je oveľa viac ako svetový priemer (ktorý sa pohybuje len okolo 14%), no aj napriek tomu približne 6 137 ton plastového odpadu denne končí na skládkach alebo vo voľnej prírode a na plážach.

Zdroj: pixabay.com

Svoje stanovisko k tejto veci zaujala aj OSN, ktorá si uvedomuje aj ekologickú nevyspelosť krajín, akými sú Keňa, Rwanda, Srí Lanka, Čína či Thajsko, a plánuje voči nej zaviesť určité opatrenia. Dôvodom sú tony odpadu na pobrežiach a v moriach a oceánoch.

Na záver netreba zabudnúť na to, že plasty nie sú jedinou ekologickou hrozbou –hliník, sklo, papier a kompozitné obaly sa tiež separujú z nejakého dôvodu, takže sa netreba zameriavať len na plasty a zabúdať netreba ani na šetrenie energiami a potravinami. 

Komentáre

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here