Slávna terchovská muzika z kraja Jánošíka sa zvykne označovať prívlastkom nebeská. História Nebeskej muziky s veľkým “N sa oficiálne začína rokom 2000, kedy do hudobného sveta vstúpila spoločným folklórno-rockovým projektom s kapelou Arzén. Ich hudobná invencia postupne prekročila hranice folklórneho žánru a tak začali terchovské ľudové inšpirácie pretvárať do vlastných autorských podôb.

Čim viac sa vzďaľovali pôvodnej ľudovej piesni tým viac si ju vážili a učili sa z nej. Takto prirodzene vznikli dve tváre Nebeskej muziky. V rámci World music sú široko-ďaleko jediná kapela tohto štýlu inšpirujúca sa výlučne piesňami z jednej (rodnej) dediny v kombinácii s prvkami svetových štýlov. Ako Terchovská muzika hrajú autentickú domácu ľudovú hudbu zapísanú do svetového kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. V čase Vianoc prepoja Nebeskáči spolu s hosťami oba štýly a vtedy ich poslucháči zvyknú hovoriť o Vianočných koncertoch s “nebeskou” hudbou.

Nebeská muzika má za sebou tri vydané albumy a mnohé úspešné podujatia doma aj v zahraničí. Okrem častých vystúpení v susednom Poľsku a Čechách (napr. Mahenovo divadlo v Brne) reprezentovala Nebeská muzika slovenské ľudové hudobné umenie aj v Maďarsku, Rumunsku, Belgicku, Švajčiarsku, Švédsku, Taliansku a Španielsku.

Na domácej pôde sa dáma a páni z Nebeskej muziky môžu pochváliť nielen vlastnými úspešnými koncertami na významných podujatiach ako hudobný festival Pohoda, folklórne festivaly Východná, Detva, Jánošíkove dni, Heľpa, Eurofolklór, Oživené tance a iné, ale aj spoluprácou s významnými umelcami takého formátu, ako je napríklad zlatý slávik Zuzana Smatanová, legendárny Marián Varga, speváčka Sisa Sklovská, rocková skupina Arzén, jazzová PaCoRa a pod. Tiež sa zúčastnili na spoločnom projekte DVD Pavla Hammela, koncertnom turné Kalinka a Desmod, či predvedení Jasličkovovej pobožnosti v Národnom divadle.

Členovia: sólo spev – Ivka Moravčíková; husle a dychové nástroje – Vladimír Moravčík; husle a sólo spev – Martin Dikoš; gitara – Pavol Cabadaj; basa, spev – Andrej Dostál; bicie – Rudolf Maják; zvuk – Jozef Štefanatný

Komentáre