Dominik Dán je autorom krimipríbehov z Nášho Mesta – Bratislavy. Čítal som všetky jeho diela. Povráva sa, že autor je bývalým kriminalistom z Bratislavy. Jeho určitý špecifický policajný humor si čitateľa aj diváka získa. Na začiatku každej svojej knihy má klauzulu: „Mesto, príbeh a všetky osoby v tejto knihe sú vymyslené a akákoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami je čisto náhodná, hoci sa môžu niekomu zdať akési povedomé…“
Vo svojích príbehoch opisuje udalosti, ktoré sú verejne známe, hoci podobnosť je úplne náhodná. Napríklad únos Michala Kováča ml. (syna vtedajšieho prezidenta SR) v roku 1995 do Rakúskeho Hainburgu slovenskou informačnou službou.
Keď som sa dozvedel, že jeden z jeho príbehov bude sfilmovaný, bol som trošku skeptický. Najmä preto, že vybrali jeden z tých starších tesne porevolučných príbehov, odohrávajúci sa v roku 1992.
Červený kapitán a jeho príbeh diváka zaujme. Je dostatočne naplnený filmovými efektami, obsadenie je vynikajúce, príbeh tiež. Maciej Stuhr – filmový a knižný Richard Krauz sa zhostil svojej úlohy vynikajúco a presne tak som si ho ako čitateľ predstavoval. Prenos do dobovej porevolučnej Bratislavy vyšiel filmárom úplne na jednotku.
Možno trošku zamrzí nie úplný súlad a vynechanie niektorých prvkov a postáv z knihy. Zhruba do polovice príbehu sa dejové línie zhodujú, avšak čím viac sa blížime ku koncu, tým väčší je nesúlad. Myslím, že viac priestoru malo byť venované aj vedľajším postavám, lebo človeku, ktorý knihu nečítal nehovoria nič a ten, ktorý ju čítal nevie jednotlivé postavy vo filme priradiť presne ku postavám v knihe. Reč vo filme nie je pri smejúcich sa divákoch niekedy úplne zrozumiteľná. Napriek týmto chybičkám si myslím, že Červený kapitán je skvelým výsledkom Slovensko-Česko-Poľskej kinematografickej spolupráce a dúfam, že budú natočené aj ďaľšie Dánove diela.
