Vegánska influencerka a blogerka Nikoleta Kováčová, známa ako Surová Dcérka, len pred nedávnom vydala knihu tradičných receptov pretvorených do vegánskej podoby. O tom, čo bolo jej hlavným dôvodom začať s vegánstvom, aký mýtus o vegánstve jej dokáže zdvihnúť tlak, či sú jej recepty dostupné naozaj pre každého a čo plánuje do budúcna, nám povedala v rozhovore.
V akom veku ste si povedali, že začínate s vegánstvom a čo bolo hlavným dôvodom?
Začala som pár mesiacov pred 22 narodeninami. To už je teraz 6 rokov. V tom čase som pricestovala do Indie, kde sa nedalo stravovať tak, ako som bola zvyknutá a chcela. Pri hľadaní alternatív som narazila na vegánstvo, ktoré ma zaujalo. Takže som začala skôr z núdze, alebo povedzme pre udržiavanie postavy, keďže som bola modelka a na stravu som si musela dávať pozor. Ak by som nepricestovala práve do Indie a neskomplikovalo sa mi stravovanie, možno by som na vegánstvo ešte dlho nenarazila.
Ako dlho vo vašom prípade trval úplný prechod z „normálnej“ stravy na vegánsku?
Týždeň som si študovala všetko, čo sa dalo o vegánskom stravovaní. A potom už nebolo moc cesty späť, takže som hneď zo dňa na deň prestala do stravy zaraďovať živočíšne veci. Vždy sa stane nejaký omyl a človek zje niečo živočíšne, aj keď nechce. Spomínam si že mi kamarát doniesol ovocné smoothie a zistila som, že je v ňom mlieko. Tým sa človek nesmie nechať odradiť, dokonalosť neexistuje. Takže ak niekto chce začať s vegánstvom, ale nevie si predstaviť nejesť syr, tak je úplne ideálne jesť rastlinné až na ten syr. Už to je veľký krok! Robiť všetko postupne je lepšie.
Existuje nejaký hoax o vegánoch alebo vegánstve, ktorý vás dokáže naozaj vytočiť?
Vytočiť ma už snáď nevie nič. Všetko som počula tisíckrát a už len mávnem rukou.
Najotravnejšie sú mýty o proteíne, teda že rastlinný proteín nie je kompletný a plnohodnotný. Že sa vlastne bez mäsa žiť nedá. Teraz už vieme, že je to mýtus a rastliny obsahujú kompletné spektrum aminokyselín, len sa líši pomer, čo nebráni tomu, aby človek získal všetko potrebné len z rastlinnej stravy. Niekedy mám pocit, že väčšina vecí, ktoré ľudia vedia o vegánstve, sú len zastaralé informácie a mýty.
Vegánstvo sa v poslednom čase stalo vo svete obrovským trendom, novým životným štýlom ľudí. Máte pocit, že aj Slováci konečne začínajú byť viac otvorení novým štýlom stravovania, alebo je to pre nich ešte stále do veľkej miery tabu?
Všetko záleží od regiónu. V Bratislave je už vegánstvo celkom bežné. Ľudia sa tu stretávajú už desaťročie s vegánskymi reštauráciami a eventmi ako sú Vegánske hody. Takže Bratislava a väčšie mestá sú v tomto popredu. V menších mestách a regiónoch ešte o vegánstve niekedy ani nepočuli. Celkovo sa to ale zlepšuje.
Keďže už niekoľko rokov sa venujete blogovaniu, dlho ste boli ľuďmi vnímaná ako blogerka, neskôr vás začali označovať ako influencerku. Vnímate samu seba ako influencerku, ktorá udáva trendy, alebo sa považujete viac za blogerku a youtuberku, respektíve spisovateľku?
Ja sa stále vnímam len ako ja, obyčajný človek a to si chcem udržať aj naďalej. Je veľmi ľahké stratiť hlavu pri úspechu, aj pri menšom. Ak niečo, tak mám najbližšie k slovu influencerka, lebo sa naozaj snažím ľudí ovplyvňovať k ekologickejšiemu správaniu sa.
Počas leta ste intenzívne pracovali na knižke Slovegán, ktorá svojím obsahom zaujala aj nevegánov. Aká bola prvá reakcia vášho okolia a fanúšikov na to, že tradičné jedlá, akými sú napríklad sviečková, vianočný kapor alebo halušky, meníte do vegánskej verzie? Neboli na začiatku obavy, aké ohlasy vyvolá premena tradičného receptu na vegánsku verziu?
Veganizovaniu tradičných receptov som sa venovala na blogu už predtým. Pre moju cieľovku to nie je nič poburujúce, takže ohlasy boli vždy skvelé a veľké. A práve pre to, že moji fanúšikovia také recepty mali najradšej, som sa rozhodla vydať aj Slovegánsku kuchárku. Samozrejme som nevedela, či ľudia budú mať záujem o knihu. Preto som robila crowdfunding, aby som si overila záujem a aj reakcie na knižnú verziu.
Teraz položím otázku, ktorá asi vŕta v hlave viacerým ľuďom, ktorí nad kúpou Vašej knižky uvažujú: Dá sa povedať, že suroviny, ktoré na varenie z tejto knihy potrebujeme, sa dajú zohnať v bežných potravinách a sú dostupné naozaj pre každého, alebo treba navštíviť špecializovanú predajňu potravín?
Ako potvrdí už veľa recenzií na knihu, suroviny sú na 99% bežne dostupné v každom obchode. Keďže je základ slovenská kuchyňa, tak je to so surovinami ľahké. Len pre niečo človek musí zájsť do zdravej výživy či vegánskeho obchodu. Sú to veci ako lahôdkové droždie, čierna soľ či pšeničná bielkovina. Dostupnosť týchto surovín záleží na meste. Teraz už aj bežné obchody a drogérie majú skvelé sekcie so špeciálnymi potravinami, kde som na svoje vlastné prekvapenie našla aj tieto veci.
Mnoho ľudí pravdepodobne najviac v knihe prekvapil recept na volské oká, pretože vajíčka do vegánskej stravy nepatria. Čím ste teda pri tomto recepte nahradili klasické vajíčka, môžete nám prezradiť, alebo aspoň naznačiť? 🙂
Nielen volské ale aj vajíčka na tvrdo ľudí doteraz prekvapujú, až sa pýtajú, čo robia vajíčka vo vegánskej kuchárke. Na tieto recepty ale nebola prasknutá žiadna škrupinka. Všetkých upokojujem, hah. Pri volskom oku je základ ryžová múka a hokkaido tekvica. Vďaka čiernej soli chutia ako vajíčko a je to naozaj zábavný a ľahký recept. Skvelý na raňajky, ale aj ako príloha k prívarku.
Slovegán sa predáva ako teplé rožky, recenzie naňho sú skvelé… Aké máte plány ďalej? Chcete si dať po náročnom období písania knihy pauzu od práce, alebo máte v hlave nápad na ďalšiu knižku, prípadne merch,..?
Chceme určite pripravovať ďalšie kvalitné a krásne veci. Ešte nie je nič isté, takže nechcem nič prezradiť, aby ľudia potom márne nečakali. Do konca roka by sme ale chceli skúsiť pripraviť jeden produkt v limitovanom množstve, dá sa povedať, že by to bol merch. Dúfam, že sa to podarí a stihne. A všetko ostatné sa bude riešiť až v ďalšom roku.
