Priamo na brehu Dunaja 50 kilometrov od Viedne pri dolnorakúskej dedinke Zwentendorf an der Donau, stojí jedno z najdrahších múzeí na svete. Je pravdepodobné že ste o ňom nikdy nepočuli, aj keď bolo dokončené už v roku 1977.
Práve kvoli ére železnej opony bolo práve toto miesto jedno z najstráženejších miest u našich západných susedov.
V roku 2010 sa otvorilo toto miesto pre všetkých záujemcov. Určite ste takéto nezvyčajné múzeum nenavštívili to vám môžme garantovať.
V dedinke Zwentendorf vás pustia do zákulisia atómovej elektrárňe, ktorá nikdy nevyrobila ani watt elektrickej energie z jadrového paliva.
Dôvody prečo atómovú elektráreň nespustili
Dva týždne od začiatku stavby zasiahlo objekt zemestrasenie, ktoré výrazne poškodilo základy stavby.
Na začiatku 70. rokov, keď sa začalo s výstavbou, sa o stavbu zaújmalo len pár aktivistov a 4000 obyvateľov obce. Avšak počas výstavby protestne hlasy silneli a pribúdali.
V roku 1975 vznikla iniciatíva odporcov, ktorú podporilo 500 tisíc ľudí. Veľký zaújem vzbudila až hladovka 9 žien.
V roku 1978 sociálnodemokratický kancelár Bruno Kreisky sa po neutíchajúcich protestoch rozhodol na 5. novembra 1978 vyhlásiť celoštátne referendum o ďalšom osude atómovej elektrárne a využívaní atómovej energie v Rakúsku.
Výsledky referenda boli šokom pre politikov. Tento deň sa zapísal do histórie Rakúska, ľud povedal „Nie“ jadrovej energii. O obrovkej investícii rozhodlo 1% voličov čo predstavovalo zhruba 30 tisíc hlasov. Náklady na výstavbu boli okolo 1 miliardu eur.
Podľa rakúskej ústavy je výsledok referenda záväzný a musí sa prijať ako ústavný zákon, rozhodlo sa o odvezení jadrového paliva a zakonzervovaní stavby.
Politici však tento boj s verejnou mienkou nevzdali a počítali s tým že nálada obyvateľstva Rakúska sa môže zmeniť a budú môct ústavný zákon prehlasovať.
Celá elektráreň fungovala, tak ako keby bola spustená. Každý deň sem prichádzalo okolo 200 zamestnancov, udržiavali stavbu aj zariadenia v perfektnom stave a len sa čakalo kedy nastane čas na spustenie do prevádzky. Tákéto udržiavanie do „vzduchu“ stálo daňových poplatníkov ďalšiu pól miliardu šilingov.
Definitívny „STOP“ projekt dostal až v roku 1986 po katastrofálnej nehode Černobyľskej elektrárne.
Z 200 zamestnancov ostal len jeden jediný, ktorý strážil objekt aby sa nikto nepovolaný nedostal do budovy, technologické zariadenia, ktoré sa dalo predať na využitie v iných atómových elektrárňach rovnakého typu sa predalo a celá budova sa definitívne zakonzervovala.
Čo s objektom?
Dlho sa rozmýšlalo čo so stavbou spraviť, napokon celý objekt sa predal energetickej firme EVN, ktorá na strechu a v okolí objektu rozmiestnila fotovoltanické články. Tie vyrábajú energiu, avšak do siete dodávajú len mizivé percento z celkového objemu elektrárne.
Priestory sa prenajímajú na rôzne eventy, spoločensko kultrúne akcie, filmárom na natáčanie filmov a reklám. V prvom rade však slúži ako výučbové centrum pred odborníkov, ktorí pracujú v podobných atómových elektrárňach, ktoré fungujú dodnes, najmä v Nemecku, Japonsku či USA.
Návštevníci
V návštevníckom centre si najprv pozriete dokumentárny film z výstavby.
Potom nasleduje podpísanie sa do prezenčnej listiny s bezpečnostnými pokynmi, dostanete prilbu, ktorú musíte mať počas celej prehliadky na hlave, spravia vám spoločnú fotku a sprievodca si vás odvedie do hlavnej budovy s reaktorom.
Už pri vstupe je jasné že elektráreň nie je v prevádzke. Zastal čas. Nie je tu žiaden personál, prázdne chodby, ticho, bez radiačných kontrol a prehliadok.
So sprievodcom sa dostanete kam chcete, nie sú tu žiadne kamerové systémy či proti radiačné ochrany. Na chodbách nepočuť chladiacu vzduchotechniku.
Na chodbách sú staré telefóny, na stenách vyblednuté farby a korózia na niektorých armatúrach. Prístupné sú aj také miesta, kde by vás pre riziko nadmerného ožiarenia v zabehnutej elektrárni nepustili.
Sprievodca vás zoberie do rozsiahlej haly, kde sa nachádza trubína s generátorom. Sprievodca vám ozrejmí proces výroby elektrickej energie z jadrového paliva a všetko si môžete z blízka pozrieť. Pohľad zo žeriavu, ktorým sa do reaktora spúšťajú palivové tyče do jeho hlbín vyslovene stojí za to.
Môžme vám garantovať že keď si spravíte selfie, garantujeme vám že, nik z vašich známych na facebooku, nič také mať nebude. Záver prehliadky sa končí v centrálnom mozgu atómky, riadiacej miestnosti, z ktorého sa to celé malo ovládať. Veľké množstvo tlačítok, svetielok, meračov, retro televíznych obrazoviek a vytáčacích telefónov vás vráti 50 rokov naspäť.
Do atómovej elektrárne sú organizované dvojhodinové prehľiadky pre maximálne 25 členov, ktorí zaplatia 500 eur vstupné za skupinu. Ale keď prídete v piatok o 13.h alebo 15.h a nazbiera sa záujemcov takáto skupina, máte vstup zdrama.
Rezervácia je možná tu: www.akw@zwentendorf.com
