Žraloky biele sa vyskytujú väčšinou v pobrežných vodách. Dosahujú dĺžku okolo siedmich metrov a hmotnosť niekedy viac ako tri tony. Pohlavne dospelé bývajú až po 26 rokoch a dožívajú sa aj viac ako 70 rokov, čo z nich robí jednu z najdlhšie žijúcich chrupavkovitých paryb.
Prvá mapa DNA veľkých bielych žralokov odhalila „mutácie“, ktoré chránia zvieratá pred rakovinou a inými chorobami. Vedci dúfajú, že ďalší výskum by mohol pomôcť uplatniť nálezy pri liečbe ochorení súvisiacich s vekom u ľudí. Nestabilné gény u ľudí sú totiž to, čo nás činí zraniteľnými voči chorobám súvisiacim s vekom, ako je napríklad aj rakovina.
DNA žralokov je o jeden a pol násobok väčšia ako ľudská DNA. Vedci preto veria, že žraloky by tiež mohli pomôcť hojeniu rán a zrážaniu krvi, pretože sa dokážu pomerne rýchlo zotaviť z vážnych zranení.
Štúdie tiež ukazujú, že žraloky sú dôležité aj v boji proti globálnemu otepľovaniu, keďže ich lov znižuje počty menších živočíchov, ktoré produkujú priveľa oxidu uhličitého.
