Takmer všetci starí rodičia tvrdia, že pes patrí na záhradu, nie dovnútra. Má strážiť dom a nebáť sa. Dnešné psíky sú však iné ako tie, ktoré si vychovávali generácie pred nami a tak je teraz už úplne normálne, ak sa pes stáva členom rodiny a má právo sa okrem záhrady pohybovať voľne aj po dome. Niektoré rodiny psovi dovolia vstup iba do vyhradených častí domu, iné mu dovolia preskúmať ho celý a nemajú obavy pustiť ho aj do kúpeľne či spálne.
Napriek tomu, že po psovi zostávajú všade chlpy, neporiadok a niekomu príde ako maximálne nehygienické, aby sa mu po dome a nedajbože ešte aj na sedačke či v posteli premával pes, najnovšie štúdie dokazujú, že ak máme psa pri sebe a dovolíme mu zaspávať v našej posteli, je to v konečnom dôsledku veľmi prínosné pre naše zdravie a psychickú pohodu. Je vo všeobecnosti známe, že pes dokáže u detí, ale aj u dospelých poslúžiť ako „živé antidepresívum,“ pretože v nich vyvoláva pocit bezpečia, dokáže potlačiť stres, strach či úzkosť a navodiť príjemný pocit pohody.
Maznanie sa s havkáčom napomáha aj duševnému zdraviu – u človeka vtedy dochádza k vylučovaniu hormónu šťastia (endorfínu), čo mu môže pomôcť odbúrať stres a myšlienky z celého dňa a zaspať rýchlejšie. A okrem toho, že bude pes strážiť vaše sny, vás bude počas noci príjemne zohrievať. Takže v skratke – keď prejdeme všetkými možnými výhodami štvornohých maznáčikov od odbúrania stresu a upokojenia mysle až po pokojnejší spánok a živý ohrievač, psíkovia by mali mať miesto nielen v našich srdciach, ale aj domoch či posteliach 🙂 . Nehovoríme, že je to povinnosť – mať psa v posteli, pretože si uvedomujeme, že niekedy to kvôli alergiám, malým deťom alebo iným dôvodom jednoducho nejde. To, kde nášmu psovi umožníme bývať a ako si ho naučíme, je vecou každého z nás, no je evidentné, že spolužitie človeka a psa je premyslené do posledného detailu a benefity z neho si odnáša ako človek, tak aj pes.
