„Pokračujeme v testovaní rakiet a ten posledný (test) bol veľmi dôležitý,“ citovala agentúra Fars veliteľa vzdušných síl iránskych revolučných gárd Amira Alího Hadžízadeha. „Máme schopnosť stavať rakety o dlhším doletom, 2000 km nie je božie rozhodnutie.“
Veliteľ letectva dodal, že veľa nepriateľských základní je 300 až 800 km od hraníc Iránu. Pri prejave k vysokoškolákom zmienil, že Irán uskutočňuje každý rok 40 až 50 testov balistických rakiet.
Vyhlásenie prišlo týždeň po tom, čo sa USA neúspešne pokúsili v Bezpečnostnej rade presadiť odsúdenie iránskeho raketového programu. Americký minister zahraničia Mike Pompeo kritizoval Irán 1. decembra kvôli testu rakety stredného doletu, ktorá môže niesť niekoľko hlavíc a „môže zasiahnuť časť Európy a celý Blízky východ“.
Spojené štáty a Izrael kritizujú vývoj balistických rakiet v Iráne. Označujú ho za porušenie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o iránskom jadrovom programe aj medzinárodné jadrovej dohody s Teheránom z roku 2015 a rezolúcie Rady bezpečnosť číslo 2331. Iné krajiny ale nepovažujú testovanie balistických rakiet zo strany Iránu za porušenie týchto dokumentov, aj keď Francúzsko a Británia podľa AFP považujú iránskej testy balistických rakiet za nevhodné a provokujúce.
Dohodu uzavrel ešte bývali prezident Obama
Od medzinárodnej jadrovej dohody z roku 2015, v ktorej sa Teherán zaviazal obmedziť svoj jadrový program výmenou za zrušenie s ním spojených sankcií, Spojené štáty tento rok odstúpili a zaviedli voči Iránu opäť sankcie.
Dohodu uzavrel za USA bývalý prezident Barack Obama a súčasný prezident Donald Trump ju nepovažuje za dostatočnú, okrem iného aj preto, že sa nevzťahuje na balistický program.
Rezolúcia BR OSN číslo 2231 sa týka kontroly iránskeho plnenia dohody o jadrovom programe. Jeden z dodatkov rezolúcie vyzýva Teherán, aby sa nevenoval vývoju balistických rakiet schopných niesť jadrovú hlavicu a aby nevykonávala ani testy týchto rakiet.
