Lindsy Wolkeová a Megan Grantová sa počas cesty domov náhodne zastavili v starom bazáre. Počas prezerania rôznych starých alebo starožitných vecí však narazili na niečo skutočne zaujímavé. Medzi fosíliami a starými peniazmi objavili aj ľúbostné listy.
Listy pochádzali z roku 1944 až 1946, teda z konca druhej svetovej vojny. Keď sa do nich dievčatá začítali, nevedeli sa od nich na pár hodín odtrhnúť. Nakoniec všetky listy odkúpili, každý za štyri doláre, aby si mohli prečítať aj pokračovanie romantického príbehu medzi Eliasom Maxwellom a Ilaine Murrayovou. V tom čase slúžil osemnásťročný mladík na nákladnej lodi USS Rankin na Havaji a v Japonsku, zatiaľ čo jeho milá – devätnásťročná Ilaine – zostala v rodnom meste Blackwood.
„Listy boli napísané tak krásne. Bolo to lepšie ako akákoľvek kniha, ktorú som kedy čítala,“ prezradili kamarátky. „Ahoj, zlatko. Ako sa máš? Dnes som od teba dostala dva listy a vieš si predstaviť, ako mi je teraz dobre,“ píše Murryová v jednom.
Maxwellove odpovede tiež stoja za pozornosť. „Teraz je 18:50. Tento list som písal presne tridsať minút.” V liste sa tiež pýta svojej drahej, či sa jej páči darček, ktorý jej zo Ženevy poslal – obliečka na vankúš. „Zlatko, myslím, že na dnes končím, som tvoj miláčik v námorníctve,“ dodáva vojak.
Ako skončil tento ľúbostný príbeh sa však kamarátky nedozvedeli, pretože listy pokračovanie žial nemali. Dali sa teda do pátrania a zistili, že sa zaľúbenci po skončení vojny vzali.
Vďaka tomu, že dievčatá zdieľali fotky listov na Facebooku, sa k fotkám dostala Eliasova a Ilianina dcéra. Šesťdesiatpäťročná Barbara Murrayová prezradila, že pohľad na matkin rukopis ju doslova rozklepal. Nemala ani potuchy, že sa listy z tohto obdobia jej rodičov zachovali. Taktiež ju dojalo, že sa ju Lindsy spolu s Megan pokúsili nájsť. „Na svete stále existujú milí ľudia,“ vyhlásila.
Dievčatá sa nakoniec rozhodli Megan vyhľadať a osobne jej listy odovzdali.
