Každý z nás si želá, aby tu s nami členovia rodiny boli čo najdlhšie. Je prirodzené a inštinktívne, že človek chce robiť všetko preto, aby zostal nažive tak dlho, ako mu príroda umožní. V tomto storočí sa však inštinkty dostávajú do úzadia a na päty im šliapu trendy. Príkladom je 75-ročná, podotýkame, že zdravá a aktívna Jacqueline Jencquel, ktorá si svoju smrť naplánovala na január 2020. Dôvod vás pravdepodobne prekvapí.
Jacqueline je jedna z tých dôchodkýň, pri ktorých vám napadne slovíčko „cool.“ Dokonca by sa dalo povedať, že žije aktívnejšie, ako poniektorí dnešní teenageri. Hoci má 75 rokov, nosí trendové džínsy a tenisky, každý deň cvičí, lozí po horách, obľubuje paraglidingové zoskoky a miluje bozkávanie sa so svojím o 30 rokov mladším milencom. Má to šťastie, že sa môže popýšiť (na svoj vek) dobrým zdravotným stavom. Síce má osteoporózu a občas ju potrápia stuhnuté kĺby či mierna bolesť chrbta, no je vďačná, že nemá žiadnu vážnu diagnózu a môže žiť naplno. Okrem toho jej nechýba absolútne nič: vedie šťastný život, má troch synov, vnúčatá, lásku, peniaze, bývanie a veľa voľného času. Veľa cestuje, číta a užíva si párty a stretnutia s priateľmi. Aj vy si práve kladiete otázku, prečo si staršia žena s takým šťastným životom chce dobrovoľne naplánovať svoju smrť, keď vedie naozaj fantastický život?
Staroba je sama o sebe nevyliečiteľnou chorobou s vždy smrteľným následkom
Odpoveď je naozaj zaujímavá: Praje si zomrieť dôstojne. A smrti sa vraj nebojí. Podľa jej vlastných slov životom nepohŕda, no využíva z neho naplno každý moment, ktorý sa dá. Nepáči sa jej však utrpenie, úpadok ani bieda, ktoré sprevádzajú starobu. Chce odísť dôstojne, kým na to má ešte čas. Nechce, aby sa o ňu museli jej deti starať a robiť si s ňou problémy. Nechce byť odkázaná na plienky, invalidný vozík, pozerať sa na svet neprítomným pohľadom… Neželá si, aby stratila kontrolu nad svojimi reflexmi a svalmi. Chce opustiť svoju rodinu „pri plnom vedomí“ a byť pri tom „stále krásna“ a taká, akú ju vždy poznali a pamätali si ju.
Preto sa rozhodla, že svoj život dobrovoľne ukončí eutanáziou v januári 2020. Keďže vo Francúzku, odkiaľ pochádza, nie je aplikácia eutanázie možná, pôjde do Švajčiarska. Všetko má do detailov naplánované.
„Zhromaždím svoje deti a priateľov v Paríži a pozvem ich do svojej obľúbenej reštaurácie. Budeme sa rozprávať a smiať sa, ako obvykle. Poviem im, ako ich mám rada a ako veľmi milujem svoj život s nimi. Nasledujúci deň pôjdem vlakom do Bazileja vo Švajčiarsku, kde mám priateľku lekárku. Predtým, ako dostanem injekciu, budem musieť prehlásiť, že som svojprávna, pri vedomí a že moje rozhodnutie je nezvrátiteľné.“ Takáto smrť bude podľa nej rýchla a bezbolestná, bez smutných pohrebných príhovorov a sĺz, a pár sekúnd po injekcii sa bude tešiť zo sna, z ktorého sa nebude chcieť už nikdy prebudiť…
Na jednej strane chápeme, prečo Jacqueline túži po eutanázii, no nemala by zabúdať na to, koľko milovaných ľudí tu zanechá v slzách a smútku… To, či svoj názor zmenila alebo či naozaj ukončila svoj život eutanáziou, sa dozvieme pravdepodobne z francúzskych médií začiatkom roka 2020.
