Dňa 2. septembra 1986 odišiel Edgar z opatrovateľského ústavu z kanadského mesta Kitchene. Podľa očitých svedkov, bol mentálne postihnutý muž naposledy videný ako nastupuje do autobusu smerujúceho k Niagarským vodopádom. Od tej chvíle akoby sa po ňom zľahla zem. Niekoľko rokov od jeho zmiznutia, sa rodine opäť vykresala iskierka nádeje, keď muža, ktorého popis sa zhodoval s nezvestným Edgarom videli v meste Hemilton. Ako sa však ukázalo, išlo o falošnú stopu. Po dlhom a neúspešnom pátraní sa rodina začala zmierovať s tým, že Edgar je už po smrti. Muž bol na polícií stále evidovaný ako nezvestný, no podľa ich predpokladov mladík spáchal pri Niagarských vodopádoch samovraždu, pretože v minulosti sa už pokúsil si siahnuť na život.
Čo sa skutočne na jeseň 1986 stalo, vyšlo na povrch až teraz. Polícia v meste Waterloo pred dvoma dňami oznámila, že Edgar Latulip žije v St. Catharines, meste vzdialenom od Kitchneru asi 130 kilometrov. Po dobu tridsiatich rokov, čo bol nezvestný, žil v tamojšom sociálnom ústave. Za všetko toto mohla nešťastná náhoda. Po príchode do mesta totiž Edgar utrpel pri páde úraz hlavy a stratil pamäť. Nevedel ako sa volá ani odkiaľ je. V ústave bol evidovaný pod úplne iným menom. Pred pár dňami prišiel Edgar sa svojou kurátorkou a povedal jej, že sa mu vrátila pamäť a že sa volá Edgar Latulip. Keď žena jeho meno zadala do databázy nezvestných osôb, bola prekvapená, že pred ňou stojí muž, ktorý je hľadaný po dobu dlhých tridsať rokov. Žena následne kontaktovala políciu, ktorá na základe testov DNA potvrdili jeho totožnosť.
