Toto je prvá časť trojdielnej série o zložkách armády v stredovekom období.
Aby stredoveký kráľ mohol viesť vojnu proti svojim susedom potreboval na to početnú a dobre vyzbrojenú armádu. Taká armáda sa najčastejšie skladala z týchto častí:
- Pechota
- Jazda
- Delostrelectvo
Pechota
Pechota, umiestnená v strede, tvorila hlavnú časť armády. Do prvej línie boli nasadzované strelecké jednotky- lukostrelci alebo neskorší kušijníci. Kuša a luk boli používané ako strelné zbrane na strednú vzdialenosť. Ich úlohou bolo oslabiť nepriateľa v prvej fáze boja. Letiace šípy často predznamenávali začiatok bitky a mali nezameniteľný efekt pri obliehaní alebo krytí ústupu armády. Najvýznamnejší európski strelci boli welšskí lukostrelci s lukom dlhým takmer 2m! S dostrelom cez 200 metrov to bola smrtiaca zbraň, ktorej sa nepriatelia vyhýbali. Počas 100 ročnej vojny títo lukostrelci vyhrali svojmu anglickému kráľovi bitku pri Azincourte, kde rozstrieľali francúzsku šľachtu na koňoch. S ovládnutím pušného prachu, luk a kušu nahradili palné zbrane ako arkebúza, píšťala, karabína alebo mušketa.
Za strelcami boli umiestňovaní peší vojaci, vyzbrojení rôznymi zbraňami. Od mečov, štítov, sekier, palcátov cez kopije, až po halapartne. Títo muži boli hlavnou časťou armády vrcholného stredoveku (cca 13. storočie)- generáli sa spoliehali na ich výcvik a výzbroj a počas bojového stretu mali na starosti najťažšiu úlohu- bojovať s nepriateľom na vzdialenosť meča. Výzbroj z veľkej miery závisela od majetku konkrétneho vojaka- tí najchudobnejší mali kopiju, štít a žiadne brnenie. Boli to najmä nízke vrstvy obyvateľstva, ktoré do vojny museli ísť na príkaz panovníka. Chabá výzbroj a ešte horšia morálka z nich robili ľahké ciele pre lepšie ozbrojených vojakov.
Typický (a nesprávny) názor je, že pešiak bojoval „na vlastnú päsť“, predral sa cez húfy nepriateľov, sám ich pozabíjal celé desiatky a keď ocitol sa obklopený dobehli k nemu jeho kamoši. Nie, tak to nebolo.
https://www.youtube.com/watch?v=SMw4ChpMM3Y
Stredoveké bitky prebiehali trošku inak ako si ich Hollywood predstavuje. Vojaci často (najmä v ranom stredoveku, 9. storočie) bojovali vo formácii nazývanej štítová hradba- štíty držali tesne pri sebe, aby sa navzájom chránili a usporiadane postupovali proti nepriateľovi, asi takto:
To je z dnešného stredoveko-vojenského článku všetko. V budúcom diely sa pozrieme ako sa darilo jazde na stredovekom bojisku- kde boli jej výhody a nevýhody.
Na vzniku článku sa podieľaľ Boris Trojčák.
