Allison Kimmey, mama malej Cambell, kúpila svojej dcérke na Vianoce “nedokonalú Barbie”. Chcela aby si jej dcéra uvedomila, že nemusíme byť dokonalé na to, aby sme boli krásne. Tiež tým chcela povedať, že nie všetky sme rovnaké a byť iná nie je vôbec zlé. Zaskočila ju však dcérina reakcia, keď bábiku rozbalila.
„Keď som sa dcérky spýtala, prečo sa s bábikou nechce hrať, z jej odpovede mi začali slziť oči,“ priznáva Allison. „Moje dcérka mi povedala, že sa jej bábika nepáči, pretože má príliš veľké ruky, veľké nohy, nevyzerá rovnako ako ostatné bábiky a nevojde sa do iného oblečenia, než do vlastného,“ rozpráva mama.
„Nejako som sa do tej hračky dokázala vcítiť. Cítila som, akoby som ja sama bola tou bábikou a jej stav bol len odrazom môjho života. Aj ja som mala pocit, že mám príliš veľké ruky a nohy, nevojdem sa do bežného oblečenia a nemám právo hrať sa s ostatnými,“ rozpráva Allison. „Kvôli spoločnosti sa cítim ako odpad, ktorý do tohto barbie sveta vôbec nepatrí.”
Allison nevedela, ako sa v tejto situácii zachovať, no prišla na skvelú odpoveď: „Spýtala som sa Cambell, ako si myslí, že sa bábika cíti, keď ju odhodila bokom od ostatných. Povedala som, že hoci si Barbie nemôže požičať oblečenie od kamarátok, je jedinečná a má rovnaké právo hrať sa s nimi ako všetci ostatní.”
Cambell sa nad maminymi slovami zamyslela a o chvíľu prišla za mamou, že to prehodnotila. „Vytiahli sme spoločne bábiku zo smetného koša a umyli sme ju. Moja dcérka sa rozrozprávala a povedala, že aj v jej triede sú rôzne dievčatká, niektoré majú tenké nohy, iné zase nôžky ako ona. Potom ešte dodala, že aj cez to všetko musíme byť na ľudí dobrí a to bez ohľadu na to, ako vyzerajú,“ popisuje dcérinu reakciu pyšná matka.
A vy ste na tom ako? Tiež máte predsudky voči ľuďom, ktorí sú iní ako vy? Alebo zdieľate myšlienku, že krása ženy spočíva v jej srdci, v jej duši a v jej myšlienkach?
