Kórejsko-americká fotografka Diana Kim začala fotografovať ľudí bez domova už počas svojho štúdia na vysokej škole v rámci školského projektu, a pokračovala s tým aj po škole. Pri jednom fotografovaní spoznala muža, ktorý dlho patril do jej života. Bol to jej vlastný otec, ktorého roky nevidela, pretože jej rodičia sa rozviedli.
Fotografka mala len 5 rokov, keď sa jej rodičia oddelili a ostala so svojou matkou. Detstvo nemala vôbec ľahké. Často prespávali na lavičkách v parkoch či na gauči u príbuzných. Preto, keď vyrástla, rozhodla sa, že bude na sebe pracovať, aby mohla dôstojne žiť.
Jej otec mal v minulosti vlastné fotografické štúdio a povedala, že jej záujem o fotografovanie odkukala od neho. Po rozvode sa mu prestalo dariť aj pracovne a ocitol sa na ulici.
Snažila sa s otcom hovoriť, ale bol vo veľmi zlom stave, fyzicky i psychicky. Pravidelne sa k nemu vracala, a tak si získala jeho pozornosť. Dnes žije otec s dcérou v jednej domácnosti a spoločne dobiehajú stratené roky.
