Nie nežartujeme. Česi to označujú za ich národný poklad. Po módnej stránke asi moc nie, ale z ich celkového hrubého domáce produktu dokázali sandále a ponožky vytvoriť za toto leto až 8%, čo z nich robí najsilnejšiu českú komoditu. Čo sa týka celkového českého exportu, sandále a ponožky tvoria až 23%.
Vďaka ich usilovnosti si túto ich pýchu začali všímať už aj ľudia v zahraničí (stačí už aj keď sa niekto takto odetý prejde po ulici a zaručene si ho všimnete). Veď kto by si nevšimol českých turistov v ponožkách a sandáloch prechádzajúcich sa po prímorských chorvátskych mestách alebo po egyptskom hotelovom rezorte. Istá agentúra nedávno uskutočnila prieskum v zahraničí a pýtala sa bežných ľudí, čo vedia o Českej republike. Niektorí spomenuli Prahu alebo Havla, iní zase Petra Čecha alebo Jaromíra Jágra. Zaujímavé je však to, že takmer polovica opýtaných spomenula ľudí obutých do ponožiek so sandálmi.
Národná hrdosť?
Cieľom zoznamu UNESCO je zachovať neopakovateľné a nenapodobiteľné svetové atrakcie, pamiatky, kultúrne zvyklosti a vedomosti, ktoré sú lokálne ohraničené, aj pre dalšie generácie. Po novom tieto kritéria spĺňajú už aj sandále a ponožky. Je to jednoducho kultúrny zvyk a obyčaj, ktorý nikde inde vo svete nenájdeme. Česi sú radi, že odteraz bude vedieť už celý svet o tom, že práve oni sú veľmocou tejto módnej kombinácie a je dôležité, aby sa niečo takto neopakovateľné zachovalo aj pre ďalšie generácie. Podstatné je teda to, že UNESCO v dohľadnej dobe zaradí ponožky v sandáloch na ich zoznam svetového kultúrneho dedičstva.
