V rámci svojej kariéry ste precestovali kus sveta za účelom stáží a degustácií, na úvod sa Vás opýtam, kde sa nachádzate teraz?

Momentálne sa nachádzam doma, dávam si takú domácu karanténu a venujem sa vareniu pre rôzne spoločnosti. Momentálne som executive chef pre Starého Otca, takže sa snažím pre túto značku inovovať rôzne výrobky, pečivá, mliečne a mäsové výrobky. Venujem sa degustáciám, je to presne týždeň, čo som prišiel z Grécka, kde som robil jednu krásnu degustáciu pre diplomatov, a kvôli tomu som aj v karanténe. Takže stále degustujem a chodím po celom svete. Teraz sa, žiaľ, nemôžem venovať ničomu inému, donedávna som pracoval vo Viedni (hneď potom ako som prišiel z USA kvôli Covidu), v reštaurácii Konstantin Filippou a v reštaurácii Amador, ktorá má tri michelinské hviezdy. Nechcel som sa zamestnať na Slovensku, bolo to pre mňa zložité a nie je tu nič také, kde by som sa chcel natrvalo zaviazať, a tieto malinké spoločnosti, pre ktoré tvorím, pre mňa predstavujú zábavu a sú aj takým spestrením môjho doterajšieho života.

Čo bolo vaším hlavným dôvodom cestovať za prácou do rôznych zahraničných miest? Bola to túžba po zmene a nových poznatkoch, spoznávaní iných typov kuchyne, lepšie finančné ohodnotenie? 

Hlavným dôvodom cestovať za prácou do rôznych zahraničných miest bolo naučiť sa fungovať inak ako fungujú okolité krajiny, hlavne ten prístup k surovinám, prístup šéfkuchárov a kuchárov. Na stážach som sa naučil komunikovať s kuchármi z celého sveta. Určite to bola zmena, svetové michelinské kuchyne fungujú vo svete úplne inak, biznis aj servis je úplne iný ako ten náš. Rovnako ako finančné ohodnotenie, ale to človek zistí až po nejakej dobe, keď je naozaj vycibrený a fakt dobrý, že tie reštaurácie vedia dobrých ľudí ohodnotiť a udržať si ich. Určite je to aj spoznávaním iných typov kuchyne – ja som predtým rád cestoval a precestoval som všetky kontinenty, navštívil vždy nejakú best restaurant s cieľom zobrať si z nej najviac – ako fungujú šéfkuchári v kuchyniach, ako komunikujú, akú majú osobnosť.

Dohovorili ste sa všade bez problémov, alebo nastali aj zložitejšie momenty? 

To je dobrá otázka Samozrejme, zo začiatku tu boli problémy, lebo prvú stáž som mal v 15-tich a to, čo som sa naučil na škole mi veľa nedalo, či už to bola celá základná alebo začiatok strednej školy. Určte som sa zdokonalil práve tým, že som vycestoval do týchto krajín, a potom som pochopil, že jazyk je veľmi dôležitá vec, ktorú budem vedieť využiť, a to je to, čo mnoho mladých ľudí nevie – oni si to uvedomia, až keď sú už tam. Určite to bolo veľmi ťažké, najmä tie začiatky, ale ja som sa postupne naučil ďalšie a ďalšie jazyky, a už som potom vedel komunikovať aj v ďalších krajinách.

Samozrejme, nie vždy to bol ten jazyk, ktorý som chcel, hlavne v Peru, v reštaurácii Central, kde som pracoval ako prvý Slovák, ktorý tam kedy bol, tam boli začiatky veľmi ťažké. Tam chalani komunikovali prevažne po španielsky a občas používali angličtinu. Ja som sa na škole učil po taliansky, takže som komunikoval trocha aj v taliančine, ktorú som si tam vycibril, takže za to som bol veľmi rád. Inak teraz sa dohovorím v pohode troma jazykmi, už je to fajn

Takže ste to mali vo svete pestré Ktorá z krajín, ktoré ste pracovne navštívili, Vám dala najviac skúseností? Máte nejakú takú “topku”, ktorá vás naozaj ohúrila? 

Určite mám takých reštaurácií viac, ale ktorá mi dala najviac skúseností a najviac ma v živote posunula, je reštaurácia Central v Peru, už len kvôli tomu, že tam nikdy nepáchol žiadny Čech, Slovák, Maďar, Poliak, bol som tam úplne prvý a to ma tak posúvalo ďalej. Chcel som sa stále učiť od Virgilla, šéfkuchára, ktorý bol neskutočne nadaný, podľa mňa najlepší šéfkuchár na svete, aj tá reštaurácia patrí medzi najlepšie reštaurácie planéty.

Práve ona ma ako kuchára posunula na iné méty a vďaka nej som tým, čím som, keď som sa vrátil domov – na svojich degustáciách môžem variť netradičné veci. Mám ešte ďalšie dve topky – reštaurácia Azurmendi v Španielsku a reštaurácia Brae v Austrálii, kde som bol tiež prvý Slovák. Obe reštaurácie majú tri michelinské hviezdy a patria medzi najlepšie v daných krajinách aj vo svete, no a nemôžem nespomenúť reštauráciu Alto vo Venezuele, kde som síce bol len dva týždne, ale neskutočne ma to posunulo ďalej.

V čom je podľa Vás najväčší rozdiel v slovenskej gastronómii a v tej zahraničnej? 

Najväčší rozdiel vidím určite v prístupe k surovinám. Zahraničná gastronomická scéna sa už pomaličky začína zotavovať a snaží sa byť lokálna, sezónna, čo nám ešte stále chýba. My stále využívame exotické ovocie a dostatočne nevyužívame to, čo tu máme po ruke v zime a na jeseň, čo je dosť smutné, lebo také Faerské ostrovy, Island a Grécko sa o to snažia, ale my to, bohužiaľ, nevieme. To je asi taký najväčší rozdiel medzi slovenskou a zahraničnou gastronómiou.

Z pohľadu zákazníka je to veľmi príjemná gastronómia, ale mne troška chýba taká modernizácia, ale nie zas úplné modernizovanie – proste zobrať si typický slovenský recept od babičky a prehodiť si ho do svojej fantázie. Ja neznášam molekulárnu gastronómiu, čiže snažiť sa to pretvoriť na niečo príjemné, urobiť z tých vecí nejakú improvizáciu. Ja napríklad zbožňujem lopúchovú zmrzlinu alebo zmrzlinu z jarnej trávy, a toto sú veci, ktoré by mali zastrešovať slovenskú gastronómiu, a tak isto mám rád zmrzlinu z lesného sena- ide o veci, ktoré by sa už mali dostať na scénu. Tiež je veľmi dôležité, že zákazníci a kuchári vnímajú našu scénu troška inak, samozrejme závisí od toho, či sa bavím s človekom, ktorý tomu rozumie, je degustátor a rád ochutnáva, alebo je to laik.

My Slováci sme ešte takí troška odlišní oproti zahraničným ľuďom v tom, že dosť pozeráme na cenu a množstvo toho jedla. Naopak, keď človek ide to zahraničia tak vidí, že ľudia nejdú za jedlom s tým, že sa chcú najesť, ale chcú proste mať troška zaplnený žalúdok a viac-menej im ide o chuť toho jedla, to je niečo, čo sa musíme my Slováci ešte naučiť. 

To boli naozaj netradičné, a dovolím si povedať, že aj nepoznané variácie Aké trendy vo varení sú teda práve v kurze? 

V kurze je teraz veľmi dôležitá lokálnosť a sezónnosť, ja sám varím lokálne a sezónne a snažím sa využívať všetko, čo mi matka príroda dáva, a spraviť to trošku inak, aby to bolo pre ľudí zaujímavé, lebo dnes musia ľudia jesť očami a samozrejme, dobre sa najesť, ale podľa mňa musia jesť aj ušami – keď započujú niečo príjemné, netradičné, tak majú hneď viac chutí v ústach. Sám mám rád, ako som spomínal, tie netradičné chute, takže určite odporúčam vyskúšať veci ako smreková zmrzlina, smrekové pyré alebo smrekový gél, to sú naozaj jedny z mojich najobľúbenejších kombinácií. No a potom je tu kombinácia čokoláda-rasca a jahody-kôpor, je to geniálne. To je také moje môj know-how a niečo, čo ma reprezentuje.

Viaceré krajiny sveta sa snažia do čo najväčšej možnej miery zamedziť plytvaniu jedlom a čo najviac separovať odpad. Na Slovensko sa tento trend dostáva pomalšie, ale napríklad naši rakúski susedia sa s touto úlohou celkom statočne pasujú Ako túto problematiku vnímate vy? 

Toto je problematika, ktorej sa naozaj rád venujem. Podľa mňa sme v tomto takpovediac v plienkach, veľmi pomaly sa k nám dostávajú veci ako separovanie odpadu a ja som človek, ktorý rád využíva napríklad recyklovaný papier aj v kuchyni aj v bežnom živote. Samozrejme, že v Rakúsku toto funguje už dlhodobo, aj bratia Česi a Maďari sa tejto problematike dlhodobo venujú. Myslím si, že je to veľmi dôležité v dnešnej dobe, keďže veľa ľudí je vegánmi, vegetariánmi, raw, sú bezlaktózoví, caliatici, takže to tu vypĺňa ešte takú tú spoločenskú vrstvu, ktorá tu ešte nebola. A čoraz viac pribúdajú ľudia, ktorí separujú a snažia sa pomôcť danej problematike.

Pre mňa je tiež dôležité spomenúť zero waste. Ja som človek, ktorý má minimálny odpad v kuchyni. Dokonca som sa naučil, že netreba vyhadzovať ani kôstky, napríklad z broskýň – pokojne ich môžete vylúhovať v mlieku a sú z toho geniálne zmrzliny. Takže snažiť sa vyťažiť z každej suroviny maximum a vždy je tu možnosť, ako sa dá využiť niečo, čo by človek inak vyhodil. U mňa je nulová šanca plytvania. No a reštaurácie sa snažia využiť vždy všetko – jediná krajina, kde som tento pocit nemal, bola Juhoafrická republika, reštaurácia v Kapskom meste, kde sme asi 80% vecí vedeli využiť a asi 20% sme vyhadzovali. Takže tam to bolo o inom, ale pre mňa je zero waste desatoro a patrí na druhé-tretie miesto v rebríčku mojich hodnôt.

A na záver mi nedá neopýtať sa – odniesli ste si zo zahraničia alebo zo slovenských podnikov aj nejakú negatívnu pracovnú skúsenosť? 

Dobrá otázka na záver – musím sa priznať, že som sa snažil takýmto chvíľam vyhýbať, ale musím poznamenať, že vždy ma to negatívne posunulo ďalej ako to pozitívne, pretože z negatívnej skúsenosti sa človek učí vždy lepšie. Určite boli, na Slovensku som si to až tak nevšimol, aj keď nemôžem nespomenúť že prístup ľudí, zamestnancov k zákazníkom je tu veľmi zlý, i keď nemôžem hádzať všetkých do jedného koša. Ale ešte sa máme čo učiť, pretože náš zákazník, náš pán. V zahraničí to funguje trošku inak, tam je ten prístup tých zamestnancov veľmi profesionálny, na úplne inej méte, aj keď to boli krajiny, o ktorých si myslíme, že sú Pánom Bohom zabudnuté, tak ten prístup tam bol obrovský, povedal by som, že high quality a máme sa čo učiť. Dúfam, že to doženieme.

Príspevok Inovatívny kuchár Filip Ondrušek nám porozprával (nielen) o aktuálnych trendoch v gastronómii: Zbožňujem zmrzlinu z jarnej trávy či lesného sena! je zobrazený ako prvý na TheClick.sk.

1. Ostrov Surtsey

Novovzniknutý sopečný ostrov, ktorý sa nachádza približne 33 km od Islandu. Jeho formovanie sa začalo v rokoch 1963 a 1967 vulkanickými erupciami. Prístup na ostrov majú iba vedci, ktorí predpokladajú, že na ostrove nikdy žiadny človek nebol.  

2. Ostrov Pitcairn

Pictarin je jediný obývaný ostrov zo súostrovia Pitcairnove ostrovy, ktorý má približne 50 obyvateľov. Najbližší kontakt s civilizáciou je mesto Auckland na Novom Zélande, ktorý je vzdialený viac ako tridsať hodín plavby jachtou. V prípade, že obyvatelia ostrova potrebujú lekársku pomoc, musia cestovať na Nový Zéland alebo Fidži a často sa nemôžu vrátiť aj niekoľko týždňov alebo mesiacov.

3. Jaskyňa Son Doong

Jaskyňa sa nachádza vo Vietname v národnom parku Phong Nha-Ke Bang. Údajne je stará až 3 ilióny rokov ale bola objavená až v roku 1991. Taktiež je považovaná za najväčšiu jaskyňu sveta. Od roku 2013 je otvorená verejnosti. 

4. Vale do Javari

Vale do Javari je izolované amazónske údolie, ktoré sa nachádza neďaleko brazílsko-peruánskej hranice. V údolí žije približne 3000 obyvateľov, no 2000 z toho doteraz nebolo v kontakte s okolitým svetom. 

5. Ostrov Devon

Ostrov je lokalizovaný Baffinovom zálive a je najväčším neobývaným ostrovom na svete. Je neobývaný najmä kvôli extrémne nízkym teplotám, preto ho NASA opisuje ako polárnu púšť. Využíva ho na simulovanie podmienok na Marse, vďaka čomu tam testuje vesmírne skafandre a vybavenie.

Príspevok Týchto 5 oblastí je doteraz neprebádaných a odrezaných od zvyšku sveta… je zobrazený ako prvý na TheClick.sk.

Plavba na 18-metrovej lodi Malizia II jej trvala 15 dní a Greta ju priebežne dokumentovala fotkami, ktoré pridávala na Twitter a Facebook. Počas cesty ju okrem posádky lode sprevádzal otec a dokumentarista zo Švédska, Nathan Grossman.

Home Sweet Home since 14 days. Soon last evening onboard Malizia ll. Tomorrow we reach New York. pic.twitter.com/f83Q3Km5hB

— Greta Thunberg (@GretaThunberg) August 28, 2019

Švédka Greta Thunbergová sa do povedomia ľudí dostala predovšetkým štrajkom za zmenu klímy a za budúcnosť našej planéty, do ktorého sa postupne zapojili aj ďalšie svetové školy, vrátane tých slovenských. Do dnešných dní sa snaží poukázať na globálne otepľovanie, na jeho spúšťače a následky. 23. septembra sa zúčastní summitu v New Yorku a v decembri sa predstaví v Čile na ďalšom dôležitom stretnutí, počas ktorého sa bude hovoriť o klimatických zmenách.

Príspevok Greta Thunberg to dokázala! Preplávala Atlantik a zúčastní sa na summite OSN v New Yorku je zobrazený ako prvý na TheClick.sk.

Ľudí v rade stálo až toľko, že bol vytvorený poradovník, do ktorého sa ľudia zapisovali, aby si mohli bezstarostne odskočiť do reštaurácie, na toaletu alebo do obchodu, a nemuseli sa obávať, že ich niekto drzo predbehne. O tom, že predajňa praskala vo švíkoch niet pochýb. Na otvorenie obchodu sa prišlo pozrieť až 3-tisíc ľudí! Spoločnosť Aliexpress sa pre médiá vyjadrila, že ak sa bude obchodu v Španielsku dariť, budú uvažovať aj o ďalších mestách, v ktorých by mohli vybudovať ďalšie kamenné predajne. Momentálne je to však v nedohľadne a firma sa zameriava na úspech prvej európskej pobočky.

A aké boli darčeky, ktoré čakali na prvých 500 zákazníkov? Niekomu sa ušiel skúter, inému smartfón, slúchadlá alebo dron. Jeden zo zákazníkov bol však svojím darčekom sklamaný. V dlhom rade stál kvôli skútru, no obsluhujúci personál mu nedal na výber, aký darček chce, a tak odišiel „iba“ s najnovším modelom smartfónu Xiaomi Mi A3.

Príspevok Aliexpress otvoril v Európe svoju prvú kamennú predajňu, na otvorenie prišlo 3-tisíc ľudí je zobrazený ako prvý na TheClick.sk.

Warner Bros zatiaľ oznámil len to, že sa dočkáme štvrtej časti. Nenaznačil, či pôjde o pokračovanie tretieho filmu, rovnako ako neprezradil termín uvedenia tejto novinky do kín. Tešiť sa môžeme na bohaté špeciálne efekty a poriadnu dávku fantázie, ktorú tvorcovia do snímky vložia. Natáčanie nového Matrixu sa začne už o niekoľko mesiacov, v roku 2020. Informáciu o novom filme, obsadení a režisérke oznámil exkluzívne pre portál Variety predseda Warner Bros Toby Emmerich začiatkom tohto týždňa.

Prvá časť akčného sci-fi filmu vyšla v roku 1999

Prvýkrát diváci o Matrixe počuli v roku 1999, kedy bol odpremiérovaný v kinách po celom svete. Druhá a tretia časť vyšli v roku 2003. Po nich sa tvorcovia na dlhých 16 rokov odmlčali, a my teda dúfame, že toto pokračovanie naozaj bude stáť za to, a bude minimálne tak dobré a pútavé, ako predchádzajúce 3 časti.

Príspevok Neo a Trinity sa čoskoro opäť objavia na filmovom plátne, svet sa teší na Matrix 4 je zobrazený ako prvý na TheClick.sk.

Švédsko, ktoré z hľadiska ekológie a recyklácie patrí medzi najvyspelejšie krajiny sveta, opäť ohúrilo plánmi na to, ako zabezpečiť svojim obyvateľom zdravší život. Tentokrát sa švédska vláda zamerala na fajčiarov – od 1. júla zakázala fajčenie na väčšine vonkajších verejných priestranstiev, čo zahŕňa napríklad detské ihriská, vonkajšie terasy reštaurácií, autobusové a vlakové stanice a parky. 

Od leta budúceho roka bude zakázané fajčiť aj v baroch a všetkých reštauráciách, a to bez ohľadu na to, či fajčíte klasickú alebo e-cigaretu. Momentálne je fajčenie na verejnosti v tejto krajine povolené len vo vyhradených priestoroch. Cieľom ustanovenia je krok za krokom docieliť, aby si obyvatelia zvykli na fakt, že od roku 2025 sa vo Švédsku bude žiť bez cigariet a krajina tak má ešte pár rokov na to, aby sa stala úplne nefajčiarskou.

Podobne zmýšľa napríklad aj Nový Zéland, ktorého vláda už v roku 2010 prostredníctvom médií informovala svet o tom, že do roku 2025 sa stane nefajčiarskou krajinou, a že postupne bude zavádzať celoplošný zákaz fajčenia na verejných priestranstvách a v prevádzkach, akými sú bary, herne a reštaurácie. Rovnakým smerom sa už v tom období začalo uberať aj Fínsko, ktoré si však pri problematike fajčenia necháva dostatok času a nefajčiarskou krajinou sa plánuje stať až v roku 2040.

Príspevok Zo Švédska sa stáva nefajčiarska krajina, čoskoro tam budú všetky druhy cigariet zakázané je zobrazený ako prvý na TheClick.sk.

Krokodíla teda v limitovanej edícii nahradí 10 chránených druhov, väčšinou ide o kriticky ohrozené druhy na prahu vyhynutia. Pre 85 rokov starú značku Lacoste ide o prvú zmenu loga v dejinách. Krokodíl prezentuje poctu zakladateľovi značky, Renému Lacoste, ktorý sa venoval tenisu a pre svoju súťaživosť bol prezývaný Crocodile.

Každý z desiatich modelov bol vyrobený v obmedzenom, no odlišnom počte. Reprezentuje to počet zostávajúcich žijúcich exemplárov daného druhu. Napríklad: vyrobených bolo len 350 kusov polokošieľ s Tigrom džungľovým sumatrianskym, ktorého existenciu veľmi ohrozujú pytliaci a odlesňovanie. Najmenej, iba 30 kusov, je vyrobených s logom znázorňujúcim Sviňuchu kalifornskú, ktorá patrí medzi najviac ohrozený druh cicavcov najmä pre nadmerný rybolov.

Polokošele sa predávali po 185 dolárov za kus a kolekcia všetkých 10 kusov stála 1775 dolárov, no stihla sa vypredať v rekordnom čase. Výťažok z predaja putoval na záchranu ohrozených druhov, no ak by ste chceli prispieť aj vy, možnosť urobiť to máte na stránke Save Our Species . 

Príspevok Značka Lacoste zmenila svoje ikonické logo, upriamuje pozornosť na ohrozené druhy je zobrazený ako prvý na TheClick.sk.

Počas krátkej, približne 20-minútovej búrky, sa horúci letný deň zmenil na ľadovú spúšť. Búrka so sebou totiž priniesla veľké ľadové krúpy, ktoré pri dopade na zem ničili úrodu, autá, zraňovali ľudí a vytvorili hrubú ľadovú škrupinu. Autá zostali uväznené v kopách ľadu, verejná doprava je ochromená a ľudia sú bezmocní. No to najhoršie ešte len prišlo – ľad sa začal topiť. 

Po problémoch s ľadom tak obyvatelia riešili zatopené autá a domy, vyvrátené stromy a premočenú pôdu. Obyvatelia Mexika i tamojšia vláda tento incident pripisujú klimatickým zmenám a boja sa, čo prinesú nasledujúce dni a ďalšie letá. Teploty tu dosahovali približne 25-30 stupňov Celzia, po ľadovom krupobití sa však ochladilo len na 14 stupňov, čo je na júl v Mexiku naozaj málo. Krúpy pritom nedosahovali gigantické rozmery, boli veľké približne 1 centimeter, no aj napriek tomu ľadová vrstva na niektorých miestach dosahovala výšku 1 až 1,5 metra.

https://www.instagram.com/p/BzX9O2xl-bi/?utm_source=ig_embed

Príspevok Po horúčavách schladilo Mexiko krupobitie, ktoré po sebe zanechalo hrubú vrstvu ľadu je zobrazený ako prvý na TheClick.sk.

Tak znie výsledok výskumu, ku ktorému sa dopracovali výskumníci zo Scoltands DNA, firmy špecializujúcej sa na genetický výskum. Podľa nich môže globálne otepľovanie výrazne prispievať nielen k vzniku prírodných katastrof ale aj k tomu, že sa raz ľudia s prirodzene ryšavými vlasmi ocitnú na pokraji zániku a jedného dňa sa deti s touto farbou vlasov už nebudú vyskytovať vôbec.

Vedenie Scotlands DNA svoje zistenia podkladá tvrdením, že vzhľad červenej farby je výsledkom prispôsobenia vlasov studenej a daždivej klíme v niektorých oblastiach sveta, ktoré nie sú veľmi slnečné. Je to genetický vývoj určovaný telom v reakcii na nedostatok slnka a vitamínu D. Ak by sa Zem zahriala ešte viac, ako experti predpovedajú, potom by sa ryšaví ľudia naozaj jedného dňa prestali rodiť. A aj napriek tomu, že momentálne táto skupina ľudí predstavuje len 2% svetovej populácie, bola by obrovská škoda, ak by sa to naozaj stalo!

Príspevok Prirodzene ryšavým ľuďom čoskoro hrozí vyhynutie, môže za to globálne otepľovanie je zobrazený ako prvý na TheClick.sk.

Zázrak, fenomén, legenda, majster, šampión,… Tieto prívlastky sa už roky spájajú s pretekárom Formuly 1, Nikim Laudom. Svet však zasiahla smutná správa o tom, že úspešný pretekár vo veku 70 rokov zomrel. Vo svojich posledných chvíľach, ktoré strávil na klinike v Zürichu, bol obklopený najbližšími. Lauda už dlhšiu dobu trpel zdravotnými problémami, minulý rok dokonca vo Viedni podstúpil transplantáciu pľúc, no v poslednom čase sa jeho zdravotný stav len zhoršoval.

„S hlbokým smútkom oznamujeme, že náš drahý Niki zomrel pokojne v pondelok 20. mája 2019 obklopený svojou rodinou,“ znie vyjadrenie Laudovych najbližších pre médiá.

Rakúsky jazdec Formuly 1 sa do povedomia celého sveta dostal vďaka svojim  kariérnym úspechom. V roku 1975 získal prvý titul majstra sveta a v rokoch 1977 a 1984 ho obhájil. Bol jazdcom naučeným vyhrávať. Neskôr začal podnikať v oblasti letectva, manažoval jeden pretekársky tím Formuly a od roku 2012 zastával pozíciu šéfa dozornej rady značky Mercedes. V ľuďoch však tiež zarezonovala vážna nehoda, pri ktorej trojnásobný majster sveta takmer zahynul. V roku 1976 na Veľkej cene Nemecka v Nürburgringu jeho Ferrari narazilo do steny a začalo horieť. Utrpel vážne popáleniny a nadýchal sa toxických plynov, no akoby zázrakom prežil, zotavil sa a už 6 týždňov od nehody pretekal na Veľkej cene Talianska.

Na smrť Nikiho Laudu v týchto chvíľach reagujú svetové médiá, pretekári Formuly, športoví fanúšikovia a verejné vyjadrenie tiež na sociálnu sieť napísalo aj vedenie Formuly 1, tím McLaren aj tím Ferrari.

„Veľká rodina Ferrari s hlbokým zármutkom prijala správu o smrti nášho priateľa Nikiho Laudu, trojnásobného majstra sveta, ktorý dva tituly (1975, 1977) získal ako jazdec Ferrari. Zostaneš navždy v našich srdciach, ako i srdciach fanúšikov,“ znejú rozlúčkové slová tímu Ferrari.

Príspevok Zomrel fenomén motošportu. Legendárny jazdec F1, Niki Lauda, odišiel vo veku 70 rokov je zobrazený ako prvý na TheClick.sk.