Seriál obsahuje príbeh tých, ktorí celú tú hrôzu z 13. na 14. apríla 1912 prežili.  Rozpráva ho Elizabeth, ktorej starý otec na parníku bol a zachoval po sebe list. Cestoval do New Yorku so svojím malým bratom Edmondom a s otcom, ktorý ich uniesol ich matke vo Francúzsku.

„Otec nás zobudil a niesol v náručí na palubu. Môj brat a ja sme sa dostali do záchranného člna, ktorý bol takmer plný. Bol to posledný záchranný čln, ktorý opustil palubu potápajúcej sa lode. Otec potom odišiel. Nevedel som, či ho znova uvidím. Spomínam si na okamih, keď bol čln spustený dolu a na jeho hluk, keď dopadol na hladinu. Pamätám si aj to, ako sa vzďaľoval od lode a ja som sa potom prebudil v člne. More bolo belavé, takmer ako živé a v diaľke bola loď,“ číta Elisabeth z listu svojho dedka.

Po chlapcov, Michela a Edmonda, si neskôr prišla ich matka, ktorá videla v novinách ich fotku s popisom “Siroty z Titanicu”. Boli to totiž jediné deti, ktoré túto hrôzu prežili a medzi zachránenými pasažiermi nemali žiadnych príbuzných. Ich matka za nimi pricestovala 16. mája 1912 a zobrala si ich späť. 

“Tešil som sa z toho, že som sa dostal do záchranného člna. Sedeli sme vedľa dcéry amerického bankára, ktorá bez problémov vzala do člna svojho psa a nikto nič nenamietal. Na lodi boli obrovské rozdiely založené na bohatstve ľudí. Neskôr som si uvedomil, že keby sme neboli v druhej triede, zomreli by sme. Ľudia, ktorí prežili, boli väčšinou agresívni alebo podvádzali. Úprimní nemali šancu,“ povedal v minulosti Michel. 

Spomínal si aj na otcove posledné slová: „Dieťa moje, keď za tebou príde tvoja matka, lebo ona určite príde, tak je povedz, že som ju miloval a stále milujem. Povedz jej, že som chcel, aby za nami prišla, aby sme všetci mohli spolu pokojne a slobodne žiť v Novom svete.“ 

Príspevok Objavil sa list od chlapčeka, ktorý prežil hrôzu a strach na plavbe luxusného parníka Titanicu, ktorý svoju prvú plavbu nikdy nedokončil… je zobrazený ako prvý na TheClick.sk.