Priebeh skúšky:

Piatok 25. apríla 1986 o 13:00 hod.

Už od nočných hodín prebieha postupné znižovanie tepelného výkonu reaktora o polovicu z 3200 MW na 1600 MW. Tím jadrových inžinierov sa pripravuje na plánovanú skúšku. Odstavením jednej turbíny znižujú výkon 4.bloku elektrárne a pre správny priebeh skúšky odpájajú operátori systém havarijného chladenia reaktora, aby nezačal pôsobiť počas testu.

14:00 hod.

Dispečer Ukrajinských energetických závodov žiada o odklad pripravovanej skúšky. Do elektrickej siete je potrebné dodávať všetku energiu 4. bloku. Následne je vydaný rozkaz a skúška je dočasne odložená. Reaktor aj naďalej pracuje pri polovičnom tepelnom výkone 1600 MW a aj keď je to v rozpore s predpismi, zostáva odpojený bezpečnostný systém havarijného chladenia reaktora.

13090131_1322168904467050_666642859_n

16:00 hod.

Striedajú sa zmeny. Odchádza ranná zmena a nastupuje popoludňajšia.

23:10 hod.

Po 9 hodinách je vydaný rozkaz v pokračovaní skúšky. Tým je umožnené začať znižovať tepelný výkon reaktora na 700 MW, pri ktorom sa má skúška prevádzať podľa predpisov.

Sobota 26. apríla 1986 00:00 hod.

Tepelný výkon reaktora klesá na stanovených 700 MW. Popoludňajšiu zmenu strieda nočná zmena Alexandra Akimova. Skúšku mal pôvodne vykonať tím jadrových inžinierov, ale tí teraz odchádzajú z popoludňajšej zmeny domov a na nočnej zmene ostávajú len elektrotechnici, ktorí nie sú na skúšku dostatočne pripravení a to tím:

Aleksander Akimov-32 rokov, vedúci pracovník 4. bloku

Anatolyj Djatlov-55 rokov, prevádzkový zástupca hlavného inžiniera

Leonid Toptunov-26 rokov, hlavný inžinier, zodpovedný za reguláciu výkonu a riadenia reaktoru.

13059378_1322146934469247_1633848376_n

00:31 hod.

Tepelný výkon reaktora sa krátko dostáva na 700 MW a potom sa vplyvom niekoľkých chýb obsluhy rýchlo prepadá pod 500 MW. Leonid Toptunov, ktorý má na starosti reguláciu výkonu, spoločne s Alexandrom Akimovom upozorňujú nadriadeného Anatolyja Djatlova na prudký pokles výkonu, ktorý je pod bezpečnostným limitom 700 MW. Djatlov ale prikazuje pokračovať v znižovaní výkonu na 200 MW a to i napriek tomu, že minimálny bezpečnostný limit pre prevádzku tohto typu reaktora (RBMK) je pri 700-1000 MW. To však Djatlov vie, verí však, že riziko je nepatrné a preto i naďalej trvá na svojom rozhodnutí so slovami: „Reaktory chyby nerobia, ľudia áno!“ Toptunov s Akimovom sa podriaďujú a ďalej znižujú výkon.

00:36 hod.

Ozýva sa poplach – hladina vody v odlučovačoch je nebezpečne nízko. Varovný signál tým oznamuje, že je do aktívnej zóny reaktora pri nízkom tepelnom výkone čerpané príliš veľa chladiacej vody. To má za následok, že sa nestačí veľké množstvo studenej vody dostatočne prehriať a tým sa tvorí malé množstvo pary pri nízkom tlaku. Táto para sa z reaktora odvádza do odlučovačov, kde sa „suší“ od prebytočnej vody a potom sa čistá para odvádza na pohon turbín. Boris Stoljarčuk, ktorý reguluje prúdenie vody reaktorom si dokáže s týmto problémom ľahko poradiť – poplach vypína a ignoruje. Za normálnych okolností by začal pôsobiť systém havarijného chladenia, ten je ale teraz úmyselne vypnutý.

13062818_1322140824469858_1488482495_o

00:38 hod. 

Výkon klesá na 200 MW, avšak Toptunov ho nedokáže udržať a výkon klesá ďalej až na 30 MW, čo prakticky znamená zastavenie štepnej reakcie. Pri takom nízkom výkone výrazne rastie koncentrácia Xenónu 135, ktorý vstrebáva neutróny a začína Xenónová otrava. V tejto chvíli mala obsluha (tak ako bola školená) skúšku okamžite ukončiť a reaktor odstaviť aspoň na 24 hodín, po ktorých by bolo možné reaktor znovu bezpečne naštartovať. To sa však nestalo, čo sa ukázalo ako osudová chyba.
Anatolyj Djatlov nariadil Toptunovi, aby pre obnovenie výkonu úplne vytiahol riadiace tyče z aktívnej zóny reaktora Ten sa však bránil slovami :“Mali by sme reaktor odstaviť, tak ako nás to učili na školení.” Akimov súhlasí, pretože pokiaľ sa riadiace tyče vytiahnu, stratí sa úplná kontrola nad výkonom reaktora. Už teraz je situácia kritická a nemalo by sa pokračovať. Avšak Djatlov trvá na svojom rozhodnutí. Operátori sa podriaďujú a dávajú pokyn pre vytiahnutie riadiacich tyčí.

1:00 hod.

Tepelný výkon sa podarilo stabilizovať na 200 MW. Za týchto podmienok predpisy nedovoľujú pracovať s reaktorom, ale na príkaz Djatlova je obsluha nútená pokračovať ďalej.

1:10 hod.

Znova sa ozýva poplach – hladina vody v odlučovačoch je nebezpečne nízko. Poplach sa opäť vypína a ignoruje.

cernobyl1

1:22 hod. 

Operátori si pred zahájením skúšky nechávajú počítačom (systém SKALA) zobraziť dokument o aktuálnom stave parametrov reaktora. V ňom zisťujú, že sa reaktor nachádza mimo bezpečnej hodnoty. V tejto chvíli mala obsluha reaktor odstaviť. Napriek tomu sa operátori s Djatlovom rozhodujú v skúške pokračovať.
K šiestim cirkulačným čerpadlám, ktoré privádzajú chladiacu vodu do aktívnej zóny reaktora, zapína Boris Stoljarčuk tiež zostávajúce dve záložné čerpadlá. Toto rozhodnutie má zaistiť, že sa po prevedenej skúške bude aktívna zóna reaktora dostatočne chladiť. Zvýšený prietok vody reaktorom produkuje ešte menšie množstvo pary a tlaku, ako by bolo potrebné.

01:23:04 hod.

Bezpečnostná skúška začína. Riadiaci panel žiadnym spôsobom operátorov neinformuje o nestabilnom stave, v akom sa reaktor v skutočnosti nachádza.
Tepelný výkon reaktora je na 200 MW. Operátori odpojujú prívod pary do turbíny, ktorá teraz zotrvačnosťou poháňa čerpadlá chladenia a potom sa dopúšťajú hneď niekoľkých chýb. Vypínajú prevádzkové bezpečnostné systémy (niekedy aj násilím) a prudko znižujú prietok vody do reaktora. Xenón, ktorý spôsobil otrávenie reaktora sa postupne vypaľuje. Tlak pary a výkon sa začína zvyšovať.

dsc_0340u

01:23:30 hod.

Výkon reaktora prudko stúpa, čím rastie teplota a tlak v aktívnej zóne. Tlak pary je vyšší než tlak chladiacej vody, ktorá je privádzaná dobiehajúcimi čerpadlami. Činnosť čerpadiel sa tak ďalej znižuje, až sa prakticky preruší chladenie aktívnej zóny. Narastajúci tlak dokonca začína nadvihovať 350 Kg uzávery palivových tyčí. Podmienky v aktívnej zóne sú teraz také, že vplyvom vysokej teploty a tlaku dochádza k deformáciám.

01:23:40 hod.

Okamžitý nárast výkonu, ktorý vystúpil až na 1600 MW, prinútil obsluhu stlačením spínača AZ-5 aktivovať ochranu pre havarijné odstavenie reaktora. Po jeho aktivácii sa vysunuté riadiace tyče začali pomaly zasúvať do aktívnej zóny. Avšak vplyvom deformácií, ktoré vo vnútri prebiehali, sa riadiace tyče nezasunuli do požadovanej polohy. Výkon reaktora sa preto naďalej prudko zvyšuje až na 10 násobok projektovanej konštrukčnej hodnoty. Jadro je rozžeravené dobiela. Obrovský tlak pary trhá potrubie a dostáva sa do styku s rozžeraveným jadrom. Para sa okamžite rozkladá na svoje pôvodné prvky – vodík a kyslík.

adb0744eff301740f83511a66d7d8e3b

01:23:47 hod

Prvá explózia:

Nastáva prvá explózia, ktorú spôsobila kritická výbušná zmes vodíka a kyslíka. Výbuch odhadzuje 1200 ton vážiace oceľové veko reaktora a rozbíja strechu reaktorovej haly. Palivo vo vnútri reaktora sa vysokou žiarou prepadá do seba.

Druhá explózia:

Niekoľko sekúnd neskôr nastáva druhá explózia, ktorá je mnohonásobne silnejšia ako tá prvá. Vedci neskôr pri vyšetrovaní havárie spočítali, že mala silu cca 1,0 – 1,5 TJ, čo zodpovedá výbuchu cca 300 – 500 ton TNT (vojenská, vysoko brizantná trhavina). Výbuch spôsobila časť paliva, ktorá sa dostala do vysoko nadkritického stavu, došlo k rozhoreniu na okamžitých neutrónoch a okamžite uvoľnená energia sa priblížila k energii atómovej bomby.

dsc_0235u

Komentáre